Čo robí ľudí šťastnými?

Šťastie a šťastie sú dva odlišné pojmy

Slovenčina je prekrásny ľubozvučný jazyk. Na niektoré veci je však prikrátka. Napríklad také šťastie. Zatiaľ čo ostatné jazyky ponúkajú svojim hovoriacim dve slová opisujúce dve rozličné formy šťastia, my Slováci máme iba jedno. Ním opisujeme šťastie náhodne, keď sa nám „zadarí“ (napríklad v lotérii), aj šťastie životné, keď sme spokojní so svojím životom. Pre Angličanov je však rozdiel, keď je niekto happy a keď je niekto lucky. Prvý z nich, ten happy, je jednoducho šťastný a náramne spokojný so svojím bytím. Ten druhý, teda lucky, je niekto, kto má šťastie, zväčša náhodné a plynúce z momentálneho okamžiku. Darí sa mu napríklad v hre alebo má šťastie v tom, že si ho hneď každý obľúbený. To však neznamená, že ten kto je lucky, je hneď aj happy...

Čo robí ľudí šťastnými?

Podľa vedcov záleží šťastie na mnohých premenných. Výskumníci z univerzity v Kalifornii a Missouri prišli k záverom, podľa ktorých je šťastie (to happiness) ovplyvňované 3 faktormi – génmi, prostredím a našou činnosťou alebo plánmi. Až 40 % nášho životného šťastia je podľa nich závislé od našej dennej aktivity, myšlienok, plánov a rozhodnutí. Ľudia, ktorí sú schopní radovať sa z maličkostí, drobných úspechov a zvládajú svoje neúspechy ľavou zadnou, sú šťastnejší ako ostatní, zväčša pesimisti, vidiaci všetko v sivých a tmavých farbách.

Za šťastie môže aj chémia, náš mozog a neuróny sú denne zaplavované rôznymi hormónmi a neurotransmitermi. Medzi hormóny šťastia patria serotonín, dopamín a oxytocín. Ako sa šťastnými hormónmi nadopovať? Jednotkou je liečivý smiech, pomôže aj vaša obľúbená hudba alebo šport. Šťastné hormóny sa vyplavia, aj keď vás objíme niekto blízki alebo keď sa povenujete svojmu štvornohému miláčikovi. 

Dá sa šťastie kúpiť? Podľa výskumníkov nám peniaze šťastie neprinesú, ale to, čo si za ne kúpime, nás šťastnými urobiť dokáže. Nehovoríme však o kúpe auta alebo luxusných topánok, ale o nakupovaní nových skúseností a zážitkov. Práve zážitky a nezabudnuteľné momenty, nás robia šťastnými.

Zaujímavosťou je, že keď sú šťastní naši priatelia, šanca, že budeme šťastní aj my, sa zvyšuje o 15 %. Ak sú šťastní naši príbuzní, šanca pripojiť sa k ich šťastiu sa podľa výskumníkov z Yale a Kalifornie zvyšuje len o 10 %.

Iba 7 % Slovákov je šťastných

Tak to je rana pod pás. Iba 7 % dospelých obyvateľov našej krásnej krajiny je skalopevne presvedčených, že žije šťastný život. 80 % tvrdí, že je šťastných len tak trochu. Žeby boli Slováci nie príliš šťastní práve kvôli tomu, že sa utiekajú skôr k šťastiu náhodnému a vrtkavému (luck) a nerozmýšľajú nad šťastím v živote (happiness), ktoré nezáleží od náhodných okolností, ale od aktivity každého z nás? Alebo je to preto, že stále veria, že šťastie sa dá kúpiť? 

Nezabudnite, sú v tom aj gény

Pamätáte si, že je naše šťastie ovplyvnené 50 % génmi? Znamená to, že keď bol šťastný tata, budú šťastní všetci jeho synovia? Možno! Profesor Andrew Oswlad z univerzity vo Warwicku tvrdí, že gény majú na šťastie taký enormný vplyv, že niektoré národy môžu byť šťastnejšie ako druhé. 

Výborným príkladom sú Dáni, ktorí sa v rebríčku šťastných národov vyskytujú naozaj často. V roku 2013, 2014 a 2016 si odniesli zlatú medailu v každoročnom reporte šťastia, ktorý má na starosti OSN. Výskumy dokázali, že „Vikingovia“ z Dánska vďačia za svoju spokojnosť svojim happy génom. V ich tele sa produkuje toľko serotonínu, že iným národom sa môže o ňom iba snívať. Dáni okrem iného milujú večery strávené s priateľmi a „hygge“ pohodu, čím sa im darí vyhýbať sa stresu.

Slováci sa v roku 2017 umiestnili v rebríčku šťastných krajín až na 40. mieste. Sme menej šťastní ako Česi (23. priečka), ale šťastnejší ako Poliaci (57. miesto). Možno to s nami nebude až také zlé!

Aj jedlo nás dokáže urobiť šťastnými!

Niekedy k vyvolaniu šťastia nemusíte ísť vôbec ďaleko. Tie správne hormóny do vášho mozgu dorazia, aj keď si doprajete jedno zo zdravých jedál. Patria medzi ne čokoláda, strukoviny, špenát, quinoa, rajčiny, mlieko, jablká, oriešky, losos, cereálie, lesné plody, vajíčka, mušle, pomaranče, kajanská paprika, petržlen, kurkuma, zelený čaj, pohár červeného vína (čítate správne, pohár, nie fľaša), káva a podobne. Spomínané pochúťky odbúravajú stresové hormóny a obsahujú množstvo antioxidantov a látok, ktoré pomáhajú v produkcii šťastných hormónov.

Samozrejme, kombinácia šťastia a jedla sa môže chápať aj úplne inak. Radosť nám môže urobiť aj návšteva obľúbenej reštaurácie (aj to patrí do kúpy zážitkov). Ak je niekoho najväčším hobby varenie alebo pečenie, jedlo sa mu postará o šťastný úsmev na tvári. Naopak, kto si myslí, že chmúrnu náladu zametie pod prah niečím kalorickým alebo mastným, mýli sa. Pocit rýchleho návalu šťastia sa vytratí o niekoľko minút. Nahradiť ho môže akurát tak bolesť žalúdka. 

Zdroje:

Fowler, J.H., Christakis, N.A. (2008). „Dynamic spread of happiness in a large social network: longitudinal analysis over 20 years in the Framingham Heart Study” Bmj 337, a2338.
Lyubomirsky, S., Sheldon, K.M., Schkade, D. (2005). „Pursuing Happiness: The Architecture of Sustainable Change” Review of General Psychology 9 (2): 111-131.
Proto, E., Oswald, A.J. (2015). „National Happiness and Genetic Distance: A Cautious Exploration” University of Warwick.

huffingtonpost.com
projecthappiness.com
worldhappiness.report
wsj.com
dailymail.co.uk